Velikonoční soutěž - 2. kolo

25. dubna 2014 v 16:00 | Melody♫ |  Soutěže
L4qnuj9s4j46ldi804su8wcqrjxdpkci

Prvního kola literární soutěže se zúčastnila jenom Joss... Musím uznat, že je mi to docela líto. Proto se druhého kola může zúčastnit kdokoliv, ani se nemusíte přihlásit. Úkolem je vyfotit fotku na téma jaro nebo případně Velikonoce, jestli jste o nich ještě stihli nějakou pořídit. Svoje výtvory posílejte do 4. května na email studentka007blog@seznam.cz spolu s přezdívkou a adresou blogu. A teď už ta úžasná, jediná a pochopitelně vítězná povídka :) Mně osobně se moc líbila... Jaký názor na ni máte vy?



Dievčence vajíčka maľujú,
chlapci vodu si chystajú,
za vajíčka ďakujú,
dievčatá vyšibajú.

Skôr než sa ponorím pod hladinu vody, stihnem hlasno zvýsknuť. Ako sa neskôr ukazuje, bola to chyba. Dopadám, ponáram sa a už nestíham zatvoriť ústa. Dostáva sa mi do nich voda a ja sa automaticky pokúsim nadýchnuť. Pľúca mi zaplaví a ja sa nemôžem nadýchnuť. Rukami sa načahujem pred seba a... sakra, ja sa topím! Hlavou sa mi preháňajú všetky tie dlhé týždne, mesiace ba dokonca roky strávené na plavárni. Z hlavy mi v sekunde vyfučalo všetko, čo som sa kedy učila a čo mi tréneri vtĺkali do hlavy. Nedokážem sa vytiahnuť na hladinu. Šok je priveľký a vody priveľa.

Zatváram oči a oddávam sa svojmu osudu. V hlave si premietam, čo sa to vlastne stalo. Za všetko môže tento hnusný pondelok! Keby nebolo tohto dňa v roku, nikdy by som nebola zakopla o to brvno. Nikdy by som nebola letela. Nikdy by som neletela do vody. To tohto chladného, mokrého väzenia, z ktorého sa nedokážem dostať.

Cítim akýsi dotyk. Trhne mnou a prudko roztvorím oči. Ťahá ma to von. Som vonku. Kašlem a v pľúcach ma páli ako nikdy predtým. V kolenách cítim triašku a chcelo by sa mi padnúť na zem. Ktosi ma však drží. Počujem jeho vydesený hlas, no neuvedomujem si slová. Nevnímam, čo mi hovorí, aj keď to znie naliehavo. Pravdepodobne mi čosi oznamuje, no ja sa sústredím na to, aby som sa konečne mohla nadýchnuť. Potrebujem zo seba dostať tú vodu. V rámci možností sa predkloním a snažím sa dýchať. Najprv to nejde, bolí to... ale neskôr je to už lepšie. Dokážem dýchať. Som zachránená.

"...a to je to. Vnímaš ma, Kristie?" začujem konečne niečo z toho, čo mi hovoril. Pozriem sa do dobre známej tváre a zavrtím záporne hlavou. Nemohla som vnímať. Mala som čo robiť, aby som sa poriadne nadýchla. Ach, drahý vzduch, chvála ti!
"Prečo si utiekla?" zavrtí nechápavo hlavou. "Nič z toho, čo sa stalo, sa nemuselo stať.. len si predstav, že by som nedobehol!" V jeho hlase znie výčitka zdôraznená zvolaním na konci vety. Áno, už viem, že sa nič z toho nemuselo stať, ale ja nemám rada tento deň. Nemám rada polievačku, nemám rada celý ten ceremoniál so šibaním, polievaním a voňavkovaním. Nenávidím Veľkú noc. Je to vlastne prvýkrát, čo som sa vzbúrila proti tomu všetkému a odmietla som sa dať poliať. A tak som tu.
"Kristína, odpovedaj mi..." vyzve ma a zatrasie mnou. Na tvári cítim jeho teplé ruky. Odhŕňajú mi z nej mokré vlasy, ktoré sa mi všade liepajú a ja si s nimi neviem nijako poradiť. On to vyriešil.
Otváram ústa, že mu niečo poviem, ale akosi ma nenapadá nič, čo by bolo aspoň trochu vhodné. Nakoniec zo mňa vyjde len: "Mhm..."
"To je všetko, čo mi povieš?" vzdychne potichu a ruky presunie na môj pás. Pritiahne si ma k sebe a bradu si mi položí na hlavu. "Bože, koľko strachu vždy človeku naženieš, dievča..."
"Ja viem, prepáč.." dostanem zo seba konečne niečo zmysluplné. Čelom sa opriem o jeho hruď a potichu vzdychnem. "..vždy ma zachrániš."
"Povedz mi, čo mám s tebou robiť?" spýta sa ma. V tej chvíli zafúka slabý vánok a ja, aj napriek tomu, že na oblohe svieti slniečko, ktoré nás zohrieva svojimi lúčmi, pocítim zimu. Roztrasiem sa a znova nie som schopná odpovedať.
"Vezmem ťa domov," vzdychne, vezme ma popod pazuchy jednou rukou, druhou rukou mi opatrne podtrhne nohy v oblasti kolien. Objímem ho okolo krku, aby som tak nemožne
neodkväcla a hlavu si nejako šikovne opriem. Kradnem mu jeho teplo, aj keď ani to mi celkom nestačí na to, aby som sa zohriala.
Celú cestu ma upokojujúco chlácholí, čosi mi šepká do ucha a ja sa musím usmievať aj napriek tomu, že nie som celkom pri zmysloch. Už zase som trochu mimo a drobí ma zima. Preto som rada, keď konečne dorazíme do tepla. Zatiaľ netuším, kde presne sa nachádzame. Zdvihnem preto hlavu a rozhliadnem sa. Spoznávam jeho domov. Slabo sa usmejem a znova si opriem hlavu.
"Mami, dones niečo od Sáry a prosím, osušku a deku... skoro sa utopila.." znova vnímam. Pokladá ma na posteľ a ja sa bezmocne rozvalím.
"No.. to je tá vaša zábava, skoro sa zabiť.. to je hrozná zábava," počujem ironické hundranie jeho matky. "Nestoj tu len tak... bež sa aj ty prezliecť, si celý mokrý, ja ju zatiaľ prezlečiem.. no šup, šup.."
Počujem ako s tichým hundraním odchádza a jeho miesto pri mne zaujme teta Marka. "No, dievčatko, to si teda dopadla.." zakrúti nado mnou hlavou a ja sa jemne uškrniem. Nedokážem si pomôcť, vždy keď nado mnou niekto takto lamentuje, vždy sa musím smiať. Teraz, keď nemám síl, aspoň sa tvárim takto.
"Nie je to vtipné, no poď, prezlečieme ťa.." Jemne ma posadí na posteli a začne ma vyzliekať z mokrých vecí, ktoré mám ešte stále na sebe.

"Všetko v poriadku?" dnu nakukne strapatá hlava môjho záchrancu. Už som prezlečená, zabalená a s čajom v ruke. Vlasy mám usušené vďaka fénu, ktorý vyčarovala tetuška. Dosť mi to pomohlo. Aj mi zapla telku, ale vlastne som ju ani veľmi nevnímala. Čakala so naňho. Konečne prišiel.
Otočím sa hlavou naňho a na tvári sa mi zjaví jemný úsmev. Vidím, že čosi schováva za chrbtom a hlavu nakloním trochu na bok.
"Čo to tam máš?" spýtam sa ho potichu. V duchu sa modlím, aby to nebolo žiadne vedro s vodou, tieto zvyky nemám rada. Nerada som mokrá.
Spoza chrbta vytiahne balíček vajíčok a štetce s farbami. "Farby som šmajzol sestre, ale teraz jej chýbať nebudú..." na tvári sa mu zjaví úsmev a na líčkach jamky. Potichu sa zasmejem.
"Ty si poklad..." vzdychnem potichu a na stole mu spravím miesto, aby mohol rozložiť veci.

Netrvá dlho a už sme celí pohltení do zdobenia vajíčok. Teta Marka len nahliadne do izby, aby nás skontrolovala, no my máme myšlienky už len pre našu prácu.

To budú krásne Veľkonočné vajíčka.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 maredifragole maredifragole | E-mail | Web | 25. dubna 2014 v 17:42 | Reagovat

..:) Máš opravdu krásný blog. Moc se mi líbí tvůj design..:)

2 stencee stencee | Web | 25. dubna 2014 v 18:27 | Reagovat

Ten příběh je úžasný :)
Opravdu se omlouvám, že jsem odstoupila. :/

Může být ta fotka upravená? :)

3 Rinna Rinna | Web | 25. dubna 2014 v 19:03 | Reagovat

Je mi líto, že jsem se nezúčastnila a pokud bude čas, určitě alespoň něco vyfotím :) Jinak ta povídka je skvělá :)

4 Abby Abby | E-mail | Web | 25. dubna 2014 v 19:14 | Reagovat

moc se omlouvám, že jsem se nezúčastnila, ale nemám moc ráda povídky

5 Chloé Chloé | Web | 26. dubna 2014 v 17:01 | Reagovat

Krásna poviedka :) a tá básnička je zlat

6 karkulka17 karkulka17 | 26. dubna 2014 v 20:24 | Reagovat

Ahoj Melody♫ :D mám nový článek tak se mkni a mimochodem, tenhle příběh je nádherný :)

7 karkulka17 karkulka17 | 26. dubna 2014 v 20:25 | Reagovat

Jo a ta básnička je taky skvělá :)

8 Melody Melody | E-mail | Web | 26. dubna 2014 v 21:47 | Reagovat

[1]: to jsem ráda... mím ho od pagess (pagess.blog.cz)

[2]: může :)

9 Stencee ^^ Stencee ^^ | Web | 26. dubna 2014 v 22:39 | Reagovat

[8]: Ok, jednu už jsem vyfotila, trochu ji upravím a pošlu :)

10 Joss Joss | E-mail | Web | 27. dubna 2014 v 20:32 | Reagovat

Jaj, tak to ma prekvapilo, že som nakoniec zostala len ja. :) Pokúsim sa čoskoro niečo odfotiť, ak sa k tomu dostanem. :) Ale ak to bude tak nejako do 2.5. tak by som mohla vo štvrtok vyraziť na fotenie. :)
Inak, som rada, že sa poviedka páčila. :)

11 Stencee ^^ Stencee ^^ | Web | 3. května 2014 v 12:15 | Reagovat

Fuu, myslela jsem že vyfotím novou fotku, ale nestíhám to, jdu to nahrát a poslat, očekáávej to do 30minut :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama